Autor je bývalý poslanec NR SR, vedie impaktový investičný fond a pôsobí ako hosťujúci profesor na Sciences Po v Paríži a Hertie School of Governance v Berlíne
Slovensko naliehavo potrebuje, aby jeho ekonomika začala opäť dostatočne rásť. Ak slová o hospodárskom raste považujete za abstraktné, pripomeniem, že konsolidácia verejných financií trvá tak dlho a tak veľmi bolí práve preto, že ekonomika prešľapuje na mieste.
Zmrazené platy verejných zamestnancov či vyššie odvody svedčia o tom, že sme stratili schopnosť tvoriť nové zdroje.
Čerstvo zverejnený výskum britských a amerických vedcov ukazuje, že ekonomický rast významne zvyšuje dôveru v štát.
Nie je náhoda, že najlepšia spoločenská atmosféra bola na Slovensku v lete 2008, tesne pred finančnou krízou a po niekoľkoročnej skúsenosti s rýchlym zlepšovaním ekonomiky.
Keď sa pozrieme na to, čo nám bráni vrátiť sa na správnu cestu, vidíme v porovnaní so susedmi špecifiká nekompetentnosti, s akou Slovensko spravoval Smer (s občasnou pomocou Igora Matoviča).
Dlhodobé rozdávanie bez ohľadu na obmedzené možnosti, zväčšovanie štátneho aparátu, zvyšovanie už aj tak vysokého daňového zaťaženia, neschopnosť efektívne využívať eurofondy, to všetko je u nás výraznejšie ako u úspešnejších susedov.
Môže sa zdať, že stačí vymeniť vládu, napraviť najväčšie chyby a tatranský tiger znovu zostúpi z hôr, aby ohromil Európu. V skutočnosti máme vážnejší problém, ale riešenia existujú.
Vyčerpaný model rastu
Slovensko spolu s Maďarskom a Českom dlhodobo stavalo na dvoch pilieroch – vývoze a zahraničných investíciách. V roku 1993 sme exportovali tovar za sedem miliárd dolárov, „lacné“ veci ako oceľ či priemyselné polotovary.
Za tridsať rokov sme vývoz zvýšili pätnásťnásobne na stoštrnásť miliárd a úplne zmenili jeho štruktúru. Hlavným exportným artiklom sa stali autá, stroje či tepelné čerpadlá. Kľúčom boli peniaze, know-how a prístup na trhy, ktoré priniesli zahraniční investori.
Možnosti tohto modelu sa postupne vyčerpali v celom regióne. Slovenskí robotníci vo Volkswagene sú šikovní a dobre platení, ale v skutočnosti im zostáva len menšia časť z pridanej hodnoty, ktorú vytvoria pri výrobe Porsche Cayenne. Zvyšok putuje rôznymi cestami späť do Nemecka.
Prečo prechod od „montovne k mozgovni“ nestačí
Liekom by podľa mnohých ekonómov malo byť, že sa posunieme od „montovne k mozgovni“, teda k výrobe s vyššou pridanou hodnotou založenou na inováciách a výskume.
Toto heslo sa prvýkrát objavilo pred dvadsiatimi rokmi v Česku a, ako mnoho iných myšlienok západných susedov, sme ho doviezli k nám. Som posledný, kto by spochybňoval dôležitosť vzdelania a inovácií, ale nepovažujem toto heslo za užitočné vymedzenie nášho problému.